„Na Slovensku krádeží stále pribúda a nevyhýbajú sa ani maloobchodu. Skôr naopak. Krádeže sa už stávajú folklórom a mnohí dúfajú, že ujdú spravodlivosti zaplatením pokuty za priestupok na mieste. Aj zamestnanci často konajú krátkozrako, je im jedno či si prácu udržia. Nemajú morálne zábrany kradnúť a poškodzovať majetok zamestnávateľa,“
Zákazník, ktorý odíde bez zaplatenia
Podľa štúdie Global Retail Theft Barometer 2014-2015 (aktuálny report GRTB nebol v čase uzávierky časopisu prístupný), sa globálne straty retailu pohybujú na úrovni 1,23 % celkových tržieb. Takmer 38 % strát ide na vrub návštevníkov obchodov. Na nákupných pasážach a v obchodoch sa stretávame s majetkovou trestnou činnosťou, ktorou si „privyrábajú“ najmä ľudia z nižších sociálnych vrstiev. Cieľom krádeží sú zákazníci, najmä v čase špičky a pred sviatkami. Miznú kabelky, peňaženky, kreditné karty, mobilné telefóny… Ďalším cieľom je samotný tovar v predajni, pričom ide o drahšie veci, ktoré je možné rýchle speňažiť. Medzi najčastejšie kradnutý tovar patrí: obuv, batérie, mobilné telefóny a príslušenstvo, víno a destiláty, žiletky, parfumy. Sú známe aj organizované dvojice alebo celé skupiny napr. dvaja lupiči vojdú do predajne, jeden zabáva predavačku, druhý zatiaľ kradne. Žiaľ často sú zlodejmi maloletí, ktorých do predajní cielene posielajú rodičia alebo rovesníci. Obchodné domy sa bránia najímaním bezpečnostných služieb, inštalovaním kamerových systémov a tagov na tovar. Vyškolení a kvalitní bezpečnostní pracovníci (SBS) sú základom pri prevencii a predchádzaní krádežiam.
Škoda do 266 eur je riešená ako priestupok krádeže, pričom za tento možno uložiť pokutu do 331 eur. Ak ale páchateľ krádež zopakuje v priebehu 12 mesiacov a je pristihnutý, ide o trestný čin podľa § 212 ods. písm. f) Trestného zákona. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti a PZ SR sa ročne stane približne 2000 takýchto trestných činov.
Profilovanie zamestnancov
Bez bezpečnostných opatrení sa obchodník nezaobíde aj ako zamestnávateľ. Podľa GRTB najviac strát v retaile v roku 2015 spôsobili zamestnanci (39 %). Mnohí sú mimoriadne vynaliezaví. V predajniach kradnú napríklad tak, že účtujú na paragóny a potom nahodia do pokladne sumu so zľavou a zvyšok si nechajú. Prípadne, ak robia zákazníkom rôzne služby napr. inštalácia, servis, dohodnú sa so zákazníkom na nižšej sume. Dokonca sú známe prípady, kedy sa zamestnanec z finančného oddelenia obohacoval bez premyslenej taktiky a jednoducho si prevádzal neoprávnene peniaze z firemného na súkromný účet.
V rámci prevencie vzniku škody možno odporúčať, aby si zamestnávateľ dohodol so zamestnancami v pracovnej zmluve možnosť monitorovania zamestnancov na pracovisku, možnosť vykonávania záznamov telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroly elektronickej pošty odoslanej z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu. Práve monitoring a profilovanie zamestnancov má za úlohu odhaliť neštandardné aktivity. Opodstatnenie majú prístupové systémy, ktoré vpúšťajú zamestnancov len do zón, do ktorých majú oprávnenie vstúpiť. Osvedčili sa i školenia zamestnancov, ktoré im pomáhajú predvídať a redukovať straty a odhaľovať podozrivé správanie sa spolupracovníkov aj zákazníkov.
Medzi preventívne opatrenia patria i vytváranie vhodného pracovného prostredia, uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, podpísanie písomného potvrdenia o prevzatí nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ako aj oprávnenie vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska.
Keď zlyhá morálka
Za posledné roky sa v prvej trojke požiadaviek zamestnávateľov objavuje lojalita zamestnancov. Často sa chápe iba vo vzťahu k fluktuácii. Ale lojalitu možno vnímať i v širšom kontexte, nakoľko lojálny zamestnanec nielen nekradne, ale je pripravený chrániť svoju firmu a jej majetok. Lojálni zamestnanci sú spokojní s prácou, stotožňujú sa s ňou a so stratégiou firmy. Správajú sa voči firme morálne a prirodzene aj dodržiavajú i neformálne pravidlá. Lojalita sa buduje pomerne zdĺhavo aj cez motiváciu, avšak nielen finančnú. Vôbec neplatí, že čím má zamestnanec vyššiu mzdu, tým je menšia pravdepodobnosť, že bude okrádať firmu. Rozhodujúci je rebríček morálnych hodnôt zamestnanca, ale aj sústava vlastných noriem vštepených výchovou v rodine a v zdravom sociálnom prostredí.
Čo však v prípade, že morálne zábrany zlyhajú? Hlavným právnym predpisom, ktorý poskytuje zamestnávateľom vo svojich ustanoveniach rôzne právne prostriedky, ako sa brániť proti škode spôsobenej zamestnancami, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. V prípade škody spôsobenej zamestnancom z nedbanlivosti je výška škody limitovaná sumou, ktorá zodpovedá štvornásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Ak túto škodu zamestnanec spôsobil úmyselne, v takom prípade môže zamestnávateľ požadovať náhradu nielen skutočnej škody ale aj náhradu ušlého zisku. V prípade krádeže, sprenevery alebo iného trestného činu spáchaného zamestnancom nenastupuje len pracovnoprávna, ale aj trestnoprávna zodpovednosť. Za takýto trestný čin hrozí trest odňatia slobody až na dva roky, v niektorých prípadoch aj do desať.
Medzi postihy, ktoré môže zamestnávateľ voči zamestnancovi vyvodiť, patrí najmä možnosť požadovania náhrady škody, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a podanie trestného oznámenia na zamestnanca v prípade spáchania trestného činu.
Mgr. Martina Čizmadiová, ZenithPeople Consulting spol. s.r.o.