Mnohí zamestnávatelia – retailerov nevynímajúc – znížili nároky na pracovné pozície, aby oslovili väčšiu množinu uchádzačov. Zmenili aj politiku náboru. Predavačov hľadajú retaileri aj na Facebooku. Tiež uchádzači pochopili, že ľudia nenajímajú životopisy, ale ľudí. Zaujímavých a skúsených ľudí. Viac o súčasnom trhu práce píše Mgr. Martina Čizmadiová, Managing Director, ZenithPeople Consulting spol. s r.o.
Prijímať chcú malí aj veľkí hráči
Spoločnosť ManpowerGroup Slovensko zverejnila výsledky prieskumu ManpowerGroup Index trhu práce na tretí štvrťrok 2017. V rámci projektu bola oslovená reprezentatívna vzorka 752 zamestnávateľov v SR a bola im položená rovnaká otázka: „Ako očakávate, že sa zmení celkový počet zamestnancov vo vašej spoločnosti v nasledujúcom štvrťroku do konca septembra 2017 v porovnaní s aktuálnym štvrťrokom?“ Zamestnávatelia vo všetkých štyroch regiónoch očakávajú na nasledujúci štvrťrok nárast počtu pracovných síl. Najoptimistickejší sú zamestnávatelia na Západnom Slovensku, kde má čistý index trhu práce hodnotu +14 %.
Zamestnávatelia na Slovensku majú na tretí kvartál 2017 všeobecne optimistické náborové plány, keďže 14 % z nich očakáva nárast počtu pracovných síl, 2 % predpovedá zníženie počtu pracovných síl a 79 % zamestnávateľov nepredpokladá žiadne zmeny. Na základe týchto údajov vykazuje Čistý index trhu práce na Slovensku na tretí štvrťrok 2017 hodnotu +12 %.
Veľké investičné projekty naďalej prichádzajú do slovenských miest a vytvárajú tisíce pracovných pozícií predovšetkým v automobilovom priemysle (napr. Jaguar-Landrover), logistike (napr. Amazon) alebo centrách zdieľaných služieb. Najviac zamestnancov plánujú podľa ManpowerGroup Index trhu práce prijímať veľké podniky s viac než 250 zamestnancami. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa náborové plány zvýšili vo veľkých podnikoch o 8 percentných bodov, v stredných podnikoch o 4 percentné body, v malých podnikoch a v mikropodnikoch sú relatívne stabilné.
Mzdy sú stále lákadlom. Na nižších pozíciách
Aktuálny ekonomický rast na Slovensku pociťujú aj domácnosti jednak na znižujúce sa nezamestnanosti (ktorá atakuje rekordne nízke hodnoty) a na raste príjmov. Zaujímavosťou vývoja za posledné roky je to, že najnižšie platy rástli rýchlejšie, ako vyššie mzdy. Tento vývoj je pravdepodobne spôsobený so zvyšovaním minimálnej mzdy. Precedensom na malom slovenskom trhu bude aj štrajk vo Volkswagene za účelom 16 % zvýšenia platov. Automobilka VW totiž zamestnáva vyše 12 000 ľudí a priemerná mzda sa tu pohybuje nad 1700 EUR.
Súčasný rast ekonomiky sa odzrkadľuje aj na pracovnom trhu. Väčšina firiem nemôže nájsť vhodných uchádzačov na voľné miesta, čo vedie k stále rýchlejšiemu nárastu mzdovej úrovne, investícií do rekvalifikácie a rozvoja zamestnancov, náboru v zahraničí na kvalifikované i nekvalifikované pozície. „Dovoz“ pracovníkov zo zahraničia je administratívne a finančne náročn, navyše je tu aj jazyková bariéra Nezamestnanosť registrovaných uchádzačov na úradoch práce vykazuje nevhodnú štruktúru ťažko zamestnateľných alebo nezamestnateľných ľudí a preto firmy narážajú na nedostatok pracovnej sily.
Situácii nenahrávajú ani demografické štatistiky. Tie sú neúprosné, populácia starne, pôrodnosť „zachraňujú“ tzv. Husákove deti a vek odchodu do dôchodku sa nebude dať predlžovať do nekonečna. Na úradoch práce zostávajú ľudia, ktorí sú de facto nezamestnateľní a ani automatizácia nebude stačiť na to, aby sa v budúcnosti pokryli potreby trhu práce.. „V retaile rastie o počet nových pozícií o 40 – 50 %, nepociťujeme koniec predavačov,“ uviedla na konferencii Slovak Retail Summit generálna riaditeľka Profesia.sk Ivana Molnárová a dodala: „Alarmujúca je situácia v IT, strojárstve, technike, prepady až 200 %. Vznikajú nové potreby a zručnosti na trhu práce. Aj na absolventov stredných a vysokých škôl sú kladené nové nároky. Menia sa kompetencie pracovných pozícií. Veľa firiem si vyžaduje napr. on-line špecialistov, napr. PPC, SEO, znalcov sociálnych sietí, dátových analytikov, špecialistov v high-tech priemysle. Školy nereagujú vo vzdelávaní na potreby trhu a bremeno leží na zamestnávateľoch.“
Diskusia sa rozvírila ohľadom zverejňovania platov pri personálnej inzercii. Podľa odborníkov by toto nemal nariaďovať žiaden zákon. Napokon aj dáta z Profesia.sk ukazujú, že počet reakcií na ponuky rapídne klesá bez ohľadu na to, či je deklarovaný plat alebo nie je. Najmä pri nižších pozíciách ako je predavač/predavačka to na počet reakcií nemá najmenší vplyv. Zamestnanci vedia, ktoré reťazce koľko platia, ak sa rozhodnú zmeniť zamestnávateľa, väčšinou vedia „do čoho idú“. Keď podľa Profesia.sk sa platy predavačov a predavačiek príliš nemenia ani s počtom odpracovaných rokov, vidina vyššieho zárobku o 50, 100 alebo 150 € je často dôvodom odchodu.
Zamestnávateľský branding
Úlohu pioniera v citeľnom zvyšovaní platov na seba zobral Lidl, ktorý momentálne prevádzkuje 127 predajní, 3 logistické centrá a centrálu, pričom dovedna zamestnáva viac ako 3800 ľudí. Viac ako dve tretiny opýtaných považujú Lidl za dobrého zamestnávateľa, pričom viac ako 40% respondentov by zároveň zvažovalo prácu v spomenutom diskontnom reťazci. Vyplynulo to z prieskumu agentúry GfK zo začiatku mája 2017. Kvantitatívny online prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 500 ľudí vo veku 18 – 45 rokov.
„Zamestnanci sú skutočným bohatstvom našej spoločnosti. Našu identitu ako zamestnávateľa definuje aj motto ´Ľudia tvoria Lidl´. Práve ľudia totiž robia Lidl tým, čím je. Prirodzene sa preto snažíme vytvoriť príjemnú a férovú pracovnú atmosféru. Teší nás, že verejnosť vníma Lidl ako atraktívneho zamestnávateľa,“ povedal Matúš Gála, generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika.
Lidl na jeseň 2016 nanovo definoval svoju zamestnávateľskú značku. Jej základné hodnoty určili priamo zamestnanci Lidla. V ich očiach Lidl predstavuje dynamický tím, ktorý dáva tímovým hráčom stabilitu a zároveň priestor na osobný rozvoj. Platí tu férová hra a dosiahnuté výsledky. Od jesene 2016 zároveň diskontný reťazec významne navýšil platy svojich zamestnancov. V októbri narástli mzdy pracovníkov predajní a skladov v priemere o 20 %, nástupné mzdy sa zvýšili dokonca až o 23 %. Táto mimoriadna valorizácia sa týkala viac ako 90 % zamestnancov Lidla. Od začiatku nového obchodného roka, teda od marca, pristúpil Lidl k ďalšiemu zvýšeniu platov – v priemere išlo o viac ako 5 %. Úprava miezd sa tentoraz týkala zamestnancov v skladoch, predajniach i administratíve. Priemerný mesačný plat na pozícii predavač -ka/pokladník –čka je v Lidli 771 €.
Z vyššej výplaty na účte sa tešiť aj zamestnanci obchodov Tesco, a to už od 10. augusta. Významne si opäť prilepšia hlavne predavači, ktorí sú v najbližšom kontakte so zákazníkmi. Zvýšenie platu je u nich na úrovni 8%. Spoločnosť Tesco im tak za dva roky zvýšila platy o približne 18%. Tesco spolu so zvýšením miezd zavádza aj nový systém práce na obchodoch. Zamestnanci pracujúci na špecializovaných pozíciách v obchodoch budú mať možnosť absolvovať preškolenia, a vďaka nim si rozšíriť svoju kvalifikáciu na viac rôznych oblastí potrebných v obchode. Spoločnosť tak získa väčšiu flexibilitu a zastupiteľnosť pre jednotlivé pozície. Zamestnancovi zase nový systém prinesie vďaka širšej kvalifikácii posun do vyššej platovej triedy a tým teda aj ďalšie zvýšenie platu.
Je smutné, že na zamestnávateľský branding retaileri často zabúdajú. Z dlhodobého hľadiska sú dôležité okrem platov aj iné motivačné faktory. Mimochodom plat a vzťahy na pracovisku sú v rebríčku preferencií až za charakterom práce. Podľa Profesia.sk sú najčastejšími benefitmi zamestnanecké zľavy, ale až 26 % ľudí v retaile deklaruje, že nemá žiadne benefity. 38 % ľudí baví samostatná práca a 52 % ľudí motivuje vyhovujúci pracovný čas.