„Žijeme v dynamicky meniacom sa svete plnom technológií a informácií, ktoré boli ešte pred pár desiatkami rokov v rovine science-fiction. Potrebujeme nové zručnosti, aby sme zvládli digitálny svet, osvojiť si nové technické spôsobilosti, ale aj získali hlbšie pochopenia príležitostí, ktoré so sebou dnešné technológie prinášajú. Zmenil sa trh práce, ako aj spôsoby komunikácie a trávenie voľného času.“
Interpersonálne zručnosti
Na to, aby sa s takýmito dynamickými a dramatickými zmenami človek vyrovnal, je potrebné, aby mal osvojené určité kompetencie, ktoré presahujú úzky rámec zručností, a ktoré môže efektívne využívať pre svoj osobnostný rozvoj. Takéto kompetencie sú označované aj ako kľúčové, prenositeľné. Do tejto skupiny paria hlavne interpersonálne zručnosti – efektívna komunikácia, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť počúvať, schopnosť riešiť problémy, pripravenosť na zmeny, kreativita atď. Vzdelávanie umožňuje lepšie uplatňovanie sa na trhu práce, v ktorom už celoživotné povolanie neexistuje.
Firmy vrátane retailerov si vzdelávaním formujú pracovnú silu podľa svojich predstáv a potrieb. Cieľom je zlepšiť efektívnosť alebo zaviesť inovatívne procesy. Vďaka tomu dochádza k získavaniu nových poznatkov, zefektívňuje sa servis služieb a vznikajú aj nové výrobky a služby. Paradoxne aj dnes, v hyperkonkurečnej dobe, sú ešte maloobchodné spoločnosti, ktoré nemajú ani len základné manuály procesov či prevádzkový poriadok. Chýba kontinuita know-how, zamestnanci opakujú rovnaké chyby. Firemné školenia sú určené na „ulievanie sa“ z bežného pracovného procesu. Ako napríklad na školeniach BOZP.
Pri vzdelávaní a prispôsobovaní sa technickým podmienkam firmy zohráva veľkú úlohu aj otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Táto povinnosť je stanovená aj zákonom č. 124/2006 Zákonníka práce o BOZP. Ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Všetci zamestnanci musia absolvovať školenie BOZP pri prijatí do zamestnania a potom pravidelne, minimálne raz za 2 roky.
Je nevyhnutné, aby riadiaci pracovníci pochopili dôsledky, ktoré vznikajú v prípade nedostatočnej alebo neexistujúcej politiky BOZP. Môžu to byť napríklad: zníženie pracovného výkonu, zvýšenie chybovosti, zvýšenie práceneschopnosti zamestnancov a chorôb z povolania. Vplyv nehôd na pracovisku môže byť skrytý, čo môže spôsobiť napríklad nižšiu pracovnú morálku alebo stratu klientov a zákaziek. Ale problematika BOZP má aj širší rozmer. Ak je zamestnanec spokojný s pracovnými podmienkami, zlepšuje sa jeho sebarealizácia s pozitívnym dopadom na ekonomickú situáciu jednotlivca aj rodiny a stáva sa motivovanejším aj pre rozvoj firmy. Moderný manažment eviduje niekoľko prípadových štúdií, v ktorých firmy dosiahli pozoruhodné úspechy na trhu len tým, že začali úzkostlivo dbať na bezpečnosť práce. Pre retail je špecifická sezónna práca zastrešovaná agentúrnymi pracovníkmi, brigádnikmi. V ich prípade je vysoká fluktuácia, nízka motivácia a stúpajú náklady na zaškoľovanie.
Nové a vznikajúce riziká
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci EU-OSHA je informačná agentúra európskej únie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Agentúru zriadila Európska únia v roku 1994 , sídlo sa nachádza v Bilbau v Španielsku. Pracuje na tom, aby európske pracoviská boli bezpečnejšie a propaguje kultúru prevencie rizika na zlepšenie pracovných podmienok. Agentúra robí okrem iných aktivít európsky prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER). Je to rozsiahly výskum o tom, ako sa riadia riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na európskych pracoviskách. Prieskum mapuje aj za rok 2015 situáciu v organizáciách všetkých veľkostí, vrátane mikropodnikov s 5 až 10 zamestnancami.
Medzi najrizikovejšie faktory v súvislosti s výkonom povolania patria psychosociálne faktory. Zamestnanci sa najčastejšie sťažujú na povinnosť zaoberať sa problémovými zákazníkmi, pacientmi, žiakmi, atď. (58 % v EÚ). Na Slovensku podľa prieskumu pociťuje psychosociálne riziká 40 % organizácií, najviac v sektoroch vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej práce (65 %). Psychosociálne riziká sa vnímajú ako náročnejšie než iné riziká. Takmer každá piata organizácia uviedla povinnosť zaoberať sa problémovými zákazníkmi alebo vystavenie časovému tlaku. Časový tlak pociťuje ako riziko 34 % firiem. Organizácie verejnej správy uvádzajú viac ako 50 % riziko zdravotných problémov spôsobených únavnými a bolestivými pozíciami pri zamestnaní, vrátane dlhého sedenia. V Európe sa na únavné a bolestivé pozície najviac sťažujú Španieli (79 %). Riziko úrazov v súvislosti so strojmi je najvyššie v odvetví výstavby, nakladaní s odpadmi, dodávky vody a elektrickej energie (86,1 %). Nasleduje poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov (82,4 %) a výroba (73,7 %). Jedno z kľúčových zistení je, že čím vyššia je participácia zamestnancov na chode organizácie (formálnej alebo neformálnej), tým vyšší je aj ukazovateľ kvality práce a BOZP.